Prírodné pomery
Obec Kátov leží na ľavobrežnej nive rieky Moravy v severozápadnom cípe západného Slovenska. Orograficky patrí kataster obce do celku Dolnomoravská niva, oddielu Dyjsko-moravská niva. Nadmorská výška chotára sa pohybuje medzi 162 až 163 m n. m.
Sídlo je úzko zviazané s riekou Moravou, ktorá v minulosti určovala aj život jeho obyvateľov. Pri povodniach sa rozlievala do širokého okolia a zaplavovala skoro celý chotár. Povodňové stavy rieky sú po vybudovaní hrádzí minulosťou, ale na tvári chotára zanechali trvalý podpis. Podklad chotára tvoria mohutné nánosy štrkov a pieskov prinášaných Moravou z horných častí povodia.
Z Chvojnickej pahorkatiny prispievala svojimi nánosmi i riečka Chvojnica, ktorej tok bol v dolnej časti úplne zmenený. Vodné toky okrem štrkov a pieskov prinášali i úrodnú pôdu, preto v chotári prevládajú černozemné typy pôd, úrodnosť ktorých je podmienená stabilnou hladinou podzemných vôd. Riečnu sieť okrem Moravy a upraveného toku Chvojnice dopĺňa Kátovské mŕtve rameno a poloprirodzený tok Výtržiny /Jazero/. Vodný režim tokov bol z dôvodu zamedzenia záplav oproti minulosti podstatne upravený. Po ťažbe štrkov pribudlo v južnej časti umelé jazierko a vybudované boli nové odvodňovacie kanály.
Východná časť chotára je intenzívne poľnohospodársky využívaná, západný okraj lemujú lužné lesy. Drevinovou skladbou patria k tvrdým lužným lesom, v ktorých prevažuje dub letný, hrab, brest, jaseň, v menšinovom zastúpení sú mäkké listnáče – vŕby, osiky, topole. Lúky sa zachovali len na malých plochách. I napriek intenzívnemu využívaniu krajiny sa zachovali územia, ktoré výskytom rastlinných a živočíšnych druhov spĺňajú kritériá na sprísnenú ochranu. Príroda v okolí Moravy poskytuje príjemné prostredie na oddych, rybárenie, tiché pozorovanie a poznávanie rastlín a živočíchov.