Hlavná stránka
Aktuality, pozvánky
KVETINOVÉ DNI
Samospráva
Úradné dokumenty
Nástenka
Kontakt
Spoločenská kronika
Obecný úrad
Materská škola
Informácie o obci
Fotogaléria obce
Organizácie, podnikatelia
  
Hlavná stránka arrow Informácie o obci arrow OBYVATEĽSTVO A JEHO ZAMESTNANIE
OBYVATEĽSTVO A JEHO ZAMESTNANIE Tlačiť
Prírodné podmienky a poloha obce určovali aj zamestnanie obyvateľstva. Vodné toky poskytovali možnosti rybolovu, úrodná pôda naplavovaná riekou Moravou a Chvojnicou umožňovali rozvoj  poľného hospodárstva, zaplavované lúky a dobré pastviská dostatok krmiva pre chov dobytka.  Brod rieky, ktorým prechádzala starobylá Česká cesta si vyžadoval prievozníctvo, zavedenie mýta zase zriadenie funkcie mýtnikov.

Prvý záznam o počte obyvateľov z roku 1452 hovorí o 6 usadlostiach, v roku 1715 mala obec už 8 poddanských a 8 želiaskych usadlostí, v roku 1759 tu žilo 49 rodín, v roku 1787 v 53 domoch dovedna bývalo 350 ľudí a v roku 1828 v 64 domoch 442 obyvateľov.
    V urbárskej regulácii Márie Terézie sa zdôrazňuje, že obec nemá vinice, ale tento nedostatok vyvažuje hojné pestovanie a predaj tabaku a ovocia. Je zásobená stavebným a palivovým drevom a má dostatok pasienkov. V obci je mlyn a prináležia jej prvotriedne lúky a polia. Tieto výhody umocňuje blízkosť trhov v Holíč a Skalici. Cisársko-kráľovské majetky hospodáriace majerským spôsobom vo vlastnej réžii predurčili Kátov na chov ušľachtilých oviec a rozšírili rybolov.  Úzke kontakty s holíčskym panstvom dosvedčuje aj zápis v knihe fundácií, v ktorom stojí, že v roku 1793 si maliar z holíčskej fajansovej manufaktúry zobral za manželku obyvateľku Kátova.
    V 18. storočí  povinnosti poddaných  na holíčskom panstve upravovala urbárska regulácia. Poddaní roľníci boli  povinní konať robotu na panskom jeden deň v týždni so záprahom alebo dva dni v týždni bez záprahu. V letnom období od júna do septembra sa konali trojdňové roboty so záprahom. V roku 1869 mal Kátov 488 obyvateľov, ktorí žili v 74 domoch,  v roku 1895 478 obyvateľov hlásiacich sa k rímskokatolíckemu, evanjelickému a.v. a židovskému vierovyznaniu, v roku 1910 sa počet obyvateľov zvýšil na 506 a počet domov na 91.
Po 1. svetovej vojne vývoj počtu obyvateľov od roku 1921 do roku 1948 postupoval nasledovne: rok 1921 – 484 obyvateľov a 94 domov,
                                             1930 – 532 obyvateľov a 106 domov,
                                             1938 – 569 obyvateľov a 121 domov,
                                             1940 – 535 obyvateľov a 119 domov,
                                             1948 – 502 obyvateľov.
Väčšinu obyvateľov v prvej polovici 20. storočia tvorili drobní roľníci, ktorí vlastnili v priemere 4-5 ha pôdy. Založili v 20. rokoch 20. storočia mláťacie družstvo, ktoré si prenajalo v holíčskom chotári pôdu od veľkostatku. Spolu zakúpili mláťačku na benzínový motor, ktorú využívali členovia družstva, ale za úplatu aj ostatní roľníci.
Robotníci pracovali zväčša v Hodoníne, a to v továrni Lignum, v tabakovej továrni, sezónne v cukrovare, ale aj v továrni Maryša v Rohatci, v stavebných firmách, menší počet v Nafte Gbely. Počas  a po veľkej hospodárskej kríze sa časť obyvateľov zamestnala na úprave ciest, regulácii rieky Moravy a pri   ťažbe  naplavovaného  štrkopiesku.
V dedine žilo aj niekoľko  remeselníkov a živnostníkov: klampiar, murár, dvaja  obuvníci – príštipkári, dvaja tesári, pekár, prievozník a jedna babica. Obchod a hostinec prevádzkovala rodina Weissovcov, ďalší hostinec mali Kotvanovci. V osade v chotári obce žili aj dve rómske rodiny Danielovcov, ktoré sa zamestnávali príležitostne ako pomocníci.  
Rybárstvo ostalo doplnkovým zamestnaním  obyvateľov. Miestni rybári si založili v roku 1926 rybársky spolok. Ako rybné vody  uvádza Mjartan ( informácie mu poskytol tunajší rybár Ignác  Nemčovský ( 1900 - 1975   ) vody rieky Moravy  a jazero, ktoré sa rozprestieralo na jednej strane po Skalicu a na druhej strane až po Rohatec.  V starej Morave chytili na kačice v 20. rokoch 20. storočia  dvoch sumcov s váhou  96 a 85 kilogramov, okrem toho tu  bežne chytali aj bolene  a candáty až metrovej dĺžky. V riečke Chvojnici aj na jej dolnom toku sa  v tom čase objavil aj pstruh. Ryby  predávali hlavne v Skalici, kde boli františkáni, alebo ich sami spotrebovali.
  Kým nebola Morava a Chvojnica regulovaná, vytvárali sa okolo koryta  bahnité jarky a mŕtve ramená plné číkov.    Najviac ich bývalo v jazere a v jarku zvanom Kopánka. Kátovania ich lovili starou  technikou do domácich zemiakových košov, preto  ich obyvatelia okolia  prezývali  číkari .  Používali ich na lov veľkých rýb, a to hlavne sumcov a šťúk. Keď ich chceli upiecť na pekáči na masti, museli ich hneď vylovené obariť horúcou vodou, aby ich zbavili  bahnového zápachu.
Spriemyselňovanie Pomoravia malo negatívny vplyv na životné prostredie. Pamätníci – rybári spomínali, že keď  po prvý krát z továrne v Uherskom Hradišti ( 1921 alebo 1922) vypustili  „sajer“, toľko rýb v Morave pohynulo, že ich miestni obyvatelia vyhadzovali vidlami, kopáľmi a  „fajerhákmi“ . Boli medzi nimi aj 40 – 50 kilové sumce ( somíci ).
Od založenia spolku a hlavne po regulácii rieky Moravy bol lov rýb organizovaný a postupne prešiel  do rekreačného rybolovu.
V roku 1956 mala obec 581 obyvateľov a 132 domov. Najväčší počet obyvateľov dosiahla obec v roku 1961, a to 649. Domov v tomto roku bolo v Kátove 150. V druhej polovici 60. rokov zaznamenávame v Kátove vysokú úmrtnosť, v roku 1966 zomrelo 11 osôb, v roku 1967 13 osôb. V roku 1970 klesol počet obyvateľov na 627, no počet domov stúpol na 162. V roku 1980 už počet obyvateľov klesol až na 538 a počet domov na 154. Zo spomínaných 538 obyvateľov v roku 1980 bolo 265 mužov a 273 žien. Ekonomicky aktívnych bolo 288 občanov, pričom mimo obce pracovalo 233, t. j. 80,9 % obyvateľov. V poľnohospodárstve a lesníctve pracovalo 67 osôb, z toho 60 v JRD, v priemysle 136, v službách 39 a v ostatných odvetviach 46.
Na základe sčítania ľudu v 1991 mal Kátov spolu 499 obyvateľov a pri poslednom sčítaní v roku 2001 žilo v Kátove  už 565 obyvateľov. Tento prírastok bol spôsobený nielen prirodzeným spôsobom, ale aj prisťahovaním obyvateľov z okolitých miest.

 

PhDr. Mária Zajíčková  

 
Partneri